Conjuga correctamente el verbo provoquer

provoquer

[pʁɔ.vɔ.ke]

Presente

 IndicativoSubjuntivo I
ichprovoqueprovoquais
duprovoquesprovoquais
er/sie/esprovoqueprovoquait
wirprovoquonsprovoquions
ihrprovoquezprovoquiez
sieprovoquent

Pretérito

 IndicativoSubjuntivo II
ichprovoquaiprovoquerai
duprovoquasprovoqueras
er/sie/esprovoquaprovoquera
wirprovoquâmesprovoquerons
ihrprovoquâtesprovoquerez
sieprovoqué

Pretérito perfecto

 IndicativoSubjuntivo I
ichhabe provoquéhabe provoqué
duhast provoquéhabest provoqué
er/sie/eshat provoquéhabe provoqué
wirhaben provoquéhaben provoqué
ihrhabt provoquéhabet provoqué
siehaben provoquéhaben provoqué

Pluscuamperfecto

 IndicativoSubjuntivo II
ichhatte provoquéhätte provoqué
duhattest provoquéhättest provoqué
er/sie/eshatte provoquéhätte provoqué
wirhatten provoquéhätten provoqué
ihrhattet provoquéhättet provoqué
siehatten provoquéhätten provoqué

Futuro I

 IndicativoSubjuntivo ISubjuntivo II
ichwerde provoquerwerde provoquerwürde provoquer
duwirst provoquerwerdest provoquerwürdest provoquer
er/sie/eswird provoquerwerde provoquerwürde provoquer
wirwerden provoquerwerden provoquerwürden provoquer
ihrwerdet provoquerwerdet provoquerwürdet provoquer
siewerden provoquerwerden provoquerwürden provoquer

Futuro II

 IndicativoSubjuntivo ISubjuntivo II
ichwerde provoqué habenwerde provoqué habenwürde provoqué haben
duwirst provoqué habenwerdest provoqué habenwürdest provoqué haben
er/sie/eswird provoqué habenwerde provoqué habenwürde provoqué haben
wirwerden provoqué habenwerden provoqué habenwürden provoqué haben
ihrwerdet provoqué habenwerdet provoqué habenwürdet provoqué haben
siewerden provoqué habenwerden provoqué habenwürden provoqué haben

Más verbos